Výstava: Oskar Mariks

Vývoj bieloruského divadla v 20. storočí je neodmysliteľne spojený s menom Oskara Mariksa – vynikajúceho grafika a divadelného výtvarníka, pôvodom Slováka, muža so zaujímavým a komplikovaným osudom.

Oskar Mariks sa narodil 20. decembra 1890 vo Ľvove, ktorý v tom období bol súčasťou Rakúska-Uhorska. Odborné vzdelanie v oblasti architektúry, dekoratívneho a úžitkového umenia získal na Akadémii výtvarných umení v Prahe (1912), kde učili I. Milberg a K. Kanberg. Ďalšími je o učiteľmi boli S. Lenz a J. Stroński na Varšavskej škole výtvarných umení (1912–1913). Po ukončení štúdia sa stal dekoratérom v divadle P. Strujského v Moskve.

Počas Prvej svetovej vojny a revolúcie Oskar Mariks slúžil v armáde. Od roku 1920 umelec žije v Minsku. Ako hlavný výtvarník Bieloruského štátneho divadla (neskôr BDT-1) zavádza do praxe trojrozmerné projektovanie dekorácií a sám vytvára makety. Autorský štýl Oskara Mariksa sa sformoval na základe hlbokých znalostí z klasickej európskej scénografie a histórie kostýmov, priekopníckych objavov, pochopenia zvláštností bieloruských dejín, architektúry a ľudovej kultúry, ktoré vzišli z účasti na etnografických expedíciách po Bielorusku.

Mariksov obdiv bieloruskej kultúry vyústil do vytvorenia grafických sérií Pamiatky bieloruskej architektúry (1944 – 1961), Bieloruský kostým (1950), Staroveké Bielorusko (1972 – 1976) založených na jeho vlastných folklórno-etnografických a historických štúdiách.

Oskar Mariks zázrakom prežil roky represií. Niekoľko dní pred začiatkom Veľkej vlasteneckej vojny bola v Minsku otvorená jeho personálna výstava. Avšak sa do dnes nenašla žiadna maľba z expozície vyvezenej do Nemecka.

Po oslobodení Bieloruska Oskar Mariks nielen tvrdo pracoval na obnovení divadelného života, ale založil aj katedru divadelného dekoratérstva na Bieloruskom divadelno-umeleckom  inštitúte, kde sa delilo bohaté skúsenosti s mládežou a robil dekorácie pre predstavenia absolventských ročníkov.

Inovatívne spôsoby organizácie javiskového priestoru Oskar Mariks používal nielen pri klasických hrách ako napr. Molièrove Smiešne preciózky a Georges Dandin, Schillera Lúpežníci, Gribojedova Útrapy z rozumu, Goldoniho Sluha dvoch pánov, Ostrovského Vlcia ovce a Kapitánova dcéra (podľa A. Puškina), ale aj pri dielach jeho súčasníkov ako napr. Romaina Rollanda Vlci, Dmitrija Furmanova Vzbura, Konštantína Treňova Ľubov Jarovaja, Leva Slavina Intervencia, Vladimira Bill-Belocerkovského Morská búrka, Tamary Gabbeovej Mesto majstrov.

Bieloruské múzeá – Národné historické múzeum Bieloruskej republiky, Múzeum dejín divadelnej a hudobnej kultúry i Štátne literárne múzeum Janka Kupalu – si zachovávajú vo svojich zbierkach  dedičstvo Oskara Mariksa – náčrty kostýmov a dekorácií vytvorené pre popredné bieloruské divadlá. Touto výstavou vzdávame hold národnému umelcov i Bieloruska Oskarovi Mariksovi, ktorý objavil pre divákov svet klasikov európskeho dramatického umenia Henrika Ibsena, Émila Zolu, Georgea Bernarda Shawa, Victora Huga, Pedra Calderóna, Miguelade Cervantesa a založil základný kameň školy bieloruskej scénografie.

Projekt je realizovaný za podpory Veľvyslanectva Bieloruskej republiky v Slovenskej republike a Veľvyslanectva Slovenskej republiky v Bieloruskej republike.

 

ZDROJ: Komunikačný odbor