Maliar Jozef Srna ml. v kontexte turbulentných spoločenských zmien tvorbu Csillaga nepriamo dopĺňa. Nielen naliehavosťou výtvarného prejavu či expresivitou výrazu. Za kľúčové Srna považuje výzvy doby: migračnú krízu, sociálnu apatiu mnohých národov, absenciu náboženských pilierov, o ktoré sa Európa po stáročia opierala. Maľby sú monumentálne, metaforický prejav sa prekrýva s drsne realistickým až divadelným: svet ako javisko, manéž, kde diváci žasnú, tlieskajú alebo sú znechutení, pobúrení, odchádzajú…
Sochár Roman Hrčka vždy inklinoval k figurálnemu realizmu, v posledných rokoch stvárnenie štylizovanej figúry nahradil realistickým torzom, na ktorom – prostredníctvom jednoduchého gesta – zachytáva podstatu témy. Posolstvo humanizmu, pacifizmu či ekológie sa v kontexte názvu výstavy a prezentovaných diel javí ako najčitateľnejšie.
Krajinomaľby Pavla Stručku pôsobia osobne, intímne. Je to dialóg s alter ego aj dialóg s prírodou. Na prvý pohľad obrazy nekorešpondujú s názvom výstavy, nie sú „na hrane…„. Sú však pomyselným únikom z nej. Únikom z reality do meditácie, únikom do anonymity, ktorý príroda poskytuje: jednotlivcom, rodinám, ale napr. aj migrantom, pre ktorých je tzv. zelená hranica šancou na nový život. Ľudskejší? (S)právnejší? Možnosti zostávajú otvorené…
Zdroj: Slovenská výtvarná únia
Posledná aktualizácia: 11. marca 2020 / MKSR Admin
