Z Levoče až na Spišský hrad

 

Slovenská knižnica pre nevidiacich Mateja Hrebendu

 

Slovenská knižnica pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči je jediná svojho druhu na Slovensku. Je nielen knižnicou, ale aj vydavateľstvom periodických a neperiodických dokumentov v Braillovom písme. Knižnica vydáva 18 časopisov v troch verziách s rôznou periodicitou, ktorých forma a obsah sú prispôsobené schopnostiam, potrebám a nárokom zrakovo postihnutých. S nahrávaním zvukových kníh sa začalo v roku 1962, spočiatku na magnetofónové pásy, neskôr na kazety. Od roku 2004 sú všetky zvukové knihy a časopisy nahrávané digitálne. Okrem iného sa už 70 rokov spracovávajú zvukové nahrávky, zväčšený typ čiernotlačového písma, digitálne texty a reliéfna grafika. Na významnom jubileu knižnice si ministerka kultúry SR zaspomínala: „Akomoderátorka slovenského rozhlasu som mala tú česť vo voľnom čase načítavať aj s kolegami na audio kazety knihy pre nevidiacich. Na mňa osobne vyšla rozprávka Popolvár. Sugestívny moment, ktorý ma spája s unikátnou inštitúciou, akou knižnica pre nevidiacich v Levoči určite je.“

„V posledných rokoch sme zaviedli viaceré moderné služby, napr. digitálnu fonotéku pre nevidiacich, v ktorej je 41.000 nahrávok hudby ale i rozprávok. Ďalej je to projekt Dokorán, ktorý sme spustili v spolupráci s verejnoprávnou televíziou, kde môžu nevidiaci počúvať filmy s doplňujúcim komentárom. Vydávame 17 druhov časopisov a plánujeme spustiť aj mobilnú aplikáciu, vďaka ktorej si čitatelia budú môcť sťahovať knihy z našej knižnice priamo do telefónu,“ priblížil riaditeľ knižnice František Hasaj. Zároveň zdôraznil, že aj v digitálnej ére je potrebné klásť dôraz na Braillovo písmo, ktoré pomáha nevidiacim a slabozrakým zaradiť sa do spoločnosti.

VIDEO: https://youtu.be/

Spišský hrad

 

Od jesene t. r. sa začala rozsiahla rekonštrukcia na Spišskom hrade. Na prvú etapu rekonštrukcie vyčlenilo MK SR z mimorozpočtových zdrojov milión eur. Ministerka kultúry Ľubica Laššáková navštívila hrad a zhodnotila priebeh obnov: „Som rada, že je k dispozícii prvý milión z celkovej sumy ďalších minimálne 5,5 milióna, ktoré ešte sú potrebné na opravu. Vďaka tomu sa môžu urobiť inžinierske siete, ktoré tu chýbali a začalo sa s rekonštrukciou Kapitánskeho domu.“ Slová ministerky kultúrypotvrdila aj riaditeľka Spišského múzea v Levoči Mária Novotná. „Nevyhnutnou súčasťou sú aj inžinierske siete. Na Spišský hrad vedie prísun vody a energie len do úrovne stredného nádvoria. Na hornom hrade voda a inžinierske siete absolútne chýbajú. Vďaka spomínanej miliónovej dotácii môžeme začať s riešením.“ Obnovu hradu vníma generálny riaditeľ SNM Branislav Panis aj z ekonomického hľadiska. „Levočský okres bol zaradený medzi najchudobnejšie regióny Slovenska a musím povedať, že samotný Spišský hrad láka ročne viac ako 200.000 návštevníkov. Tento rok to vyzerá, že dosiahneme tržby takmer jeden milión eur, čo hovorí aj o ekonomickej sile tejto pamiatky,“ zdôraznil Panis.  Šéfka rezortu kultúry SR dodala, že ministerstvo chystá zoznam pamiatok, ktorých obnova si vyžiada značné finančné zdroje. „Urobíme strategický dlhodobý plán, ktorý by mali rešpektovať aj vlády po nás. Potrebujeme vyčleniť desať až 12 najvýznamnejších pamiatok a postupne pripravovať financie v rozpočte na ich rekonštrukcie. Spišský hrad je vlastne počiatkom celého tohto cyklu,“ uzavrela Laššáková.

 

VIDEO: https://youtu.be/

 

Foto zdroj: TASR