Slovenská archeologická spoločnosť pri SAV a Univerzitná knižnica v Bratislave srdečne pozývajú na výstavu SYN PÚŠTE – cestovateľ a fotograf ALOIS MUSIL (1868 – 1944) a jeho súčasník Daniel Šustek, ktorá je prístupná verejnosti v termíne od 11. augusta 2021 do 3. septembra 2021 vo výstavnej sále Univerzitnej knižnice v Bratislave na Michalskej 1. Vstup pre verejnosť je bezplatný. Otváracie hodiny výstavy sú: pondelok – nedeľa od 10.00 – 18.00 hod.
Profesor Alois Musil (1868-1944), kňaz a kresťanský archeológ, sa preslávil objavmi v arabskom svete. Vypracoval prvú exaktnú a uznávanú mapu Arábie, vrátane chýrnej Petry. Neustálemu riziku prepadov čelil dokonalým prispôsobením arabským kmeňom a ich jazyku, vďaka čomu sa stal spolušejkom dvoch z nich, nazývaný „Musa“ (čo zodpovedá aj arabskému označeniu pre Mojžiša). Jeho objav fresiek z 8. storočia n. l. v púštnom paláci arabských kniežat v Qusair Amra, v dnešnom Jordánsku, zobrazujúcich ľudské postavy, vrátane obnažených žien, zvierat, remesiel a zverokruhu, spôsobil ozajstnú revolúciu v európskom vnímaní islamskej kultúry, o ktorej sa predpokladalo, že takéto zobrazenia zakazuje. Ním objavené fresky navyše zobrazujú pokojné spolunažívanie moslimského kalifa, byzantského cisára, perzského kráľa, habešského vládcu aj kresťanského vizigótskeho kráľa.
Alois Musil dosiahol až vojenskú hodnosť podmaršála v súvislosti s misiou na zjednocovanie arabských kmeňov v línii priaznivej pre zámery Rakúsko-Uhorska a Turecka. Stal sa tak protipólom Lawrencea z Arábie na britskej strane. Brat rakúskej cisárovnej Zity, Sixt Bourbonský, ho požiadal o sprevádzanie na nebezpečnej exkurzii po Arábii, kedy sa veľmi zblížili. Jeho erudíciu uznal aj cisár Karol udelením pozície cisárskeho radcu. Takto sa Alois Musil nepriamo zapojil do tajných rokovaní o separátnom mieri medzi cisárom Karolom Habsburským a francúzskym prezidentom Clémenceauom. Zato priamo u cisára intervenoval v prospech Karola Kramářa, budúceho premiéra ČSR, Aloisa Rašína, budúceho ministra, ktorým obom hrozila poprava, ako aj vzbúrencov v Kotorskej boke a radu rodákov, ktorí vďaka nemu nemuseli narukovať do vojny.
Musilove mapy Arábie najprv použili pri spresňovaní hraníc medzi Britmi administrovaným Egyptom a Osmanskou ríšou v roku 1906. Ďalej sa podľa nich riadilo delenie zón v povestnom tajnom Sykes-Picotovom pláne z roku 1916, ktorým si Británia a Francúzsko podelili arabské teritóriá po ukončení 1. svetovej vojny. Ostali však aktuálne aj pre spresňovanie teritórií Izraelu a arabských krajín po povestnej 6-dňovej vojne v roku 1967.
Po vzniku ČSR sa Alois Musil stal profesorom Karlovej Univerzity a zakladateľom Orientálneho ústavu. Vydal viac ako 70 knižných titulov, vrátane množstva atraktívnych popularizačných najmä pre mládež, a vyše 1200 odborných štúdií. Komunistický režim však tohto kresťanského intelektuála celkom „vygumoval“ z pamäti národa. Až v roku 1968, keď sa pripomínalo 100. výročie jeho narodenia, sa prebudilo hnutie za jeho zaslúžené pripomínanie a uctenie. Dnes je všeobecne známou kapacitou v Česku – a my sa práve pokúšame, aby sa tak zaslúžene stalo aj na Slovensku.
Daniel Šustek (1846-1927) bol stolárom, podnikateľom a krajanským činiteľom. Študoval na nižšom evanjelickom gymnáziu v Banskej Bystrici, avšak po smrti otca musel v roku 1855 štúdium z ekonomických dôvodov zanechať. Do roku 1862 sa vyučil za stolára v Slovenskej Ľupči a v rokoch 1863 – 1864 vykonával remeslo v Banskej Bystrici. Neskôr precestoval veľkú časť Uhorska a Rakúska (vrátane neskorších talianskych území), bol vo Francúzsku. V rokoch 1870 až 1872 cestoval a pracoval v dnešnom Turecku (1870), Egypte (1871 a 1872), Palestíne a Izraeli (1871 a 1872) a Libanone (1871 – 1872), vtedy patriacom do provincie Sýria. Z Bejrútu sa cez Egypt, Maltu, Španielsko a Anglicko dostal 30. decembra 1872 do USA, kde sa usadil. Uchytil sa ako stolár a návrhár v Chicagu, krátko farmárčil v Iowe a potom opäť podnikal v Chicagu. Aktívne sa zapájal aj do života amerických Slovákov. Podporoval ich hospodárske a politické akcie, bol dozorcom hlavného odboru Národného slovenského spolku a spoluzakladateľom Matice slovenskej v USA. Skúsenosti a zážitky zo svojich ciest spracovával v cestopisných črtách, ktoré v rokoch 1866-1882 uverejňoval v Obzore, v rokoch 1877-1887 v Národných novinách a v roku 1877 v Orle. K jeho najznámejším dielam patrí Cesta ces Turecko a Egypt do Svätej Zeme (Turč. Sw. Martin 1874). Výber z jeho tvorby vyšiel neskôr pod názvom Potulky svetom (Martin 1957). V Bratislave – Petržalke je po Šustekovi pomenovaná ulica.
Spoluorganizátori / partneri výstavy:
· Univerzitná knižnica v Bratislave
· Archeologický ústav SAV
· Akademická společnost Aloise Musila, z. s.
· Muzeum Vyškovska
· Nadácia Aigyptos
Posledná aktualizácia: 11. augusta 2021 / Komunikácia Protokol
