Rudolf Urc je významnou osobnosťou slovenskej kinematografie. Od konca 50. rokov stál pri obrode slovenskej dokumentárnej tvorby a neskôr pomáhal vybudovať aj tvorivú základňu slovenského animovaného filmu. Po absolvovaní odboru dramaturgie na pražskej FAMU začínal ako režisér a vedúci dramaturg Spravodajského filmu a Štúdia krátkych filmov v Bratislave. V 60. rokoch pôsobil ako hlavný dramaturg Štúdia krátkeho filmu, kde zároveň nakrútil celý rad dokumentov. V 70. rokoch bol preradený do animovaného filmu a jeho dokumentárna tvorba bola v období normalizácie zakázaná. Animovaný film v ňom získal dramaturga a tvorivú osobnosť, ktorá výrazne prispela k rozvoju slovenského animovaného filmu. Popri práci dramaturga zároveň vytvoril viaceroanimovaných filmov a seriálov aj ako režisér a jeho pôsobenie je spojené s celým vývojom televíznej animovanej tvorby večerníčkov. Rudolf Urc tiež stál pri zrode nesúťažného festivalu Bienále animácie Bratislava (BAB) a je zakladateľom Katedry animovanej tvorby na Filmovej a televíznej fakulte VŠMU v Bratislave.
Okruh autorských aktivít Rudolfa Urca aktuálne rozširuje najmä jeho publikačná činnosť. Napísal viacero publikácií predovšetkým z oblasti teórie a histórie animovaného filmu, je tiež autorom monografie slovenských filmárov Viktora Kubala, Vlada Kubenka a Ladislava Kudelku pod názvom Traja veteráni za kamerou. V roku 2010 vydal v edičnom oddelení Slovenského filmového ústavu (SFÚ) obsiahlu publikáciu o živote a tvorbe slovenského animátora Viktora Kubala. V týchto dňoch mu v SFÚ vychádza publikácia Neviditeľné dejiny dokumentaristov, ktorá predstavuje súbor deviatich profilov slovenských dokumentaristov, s ktorými spolupracoval počas svojho pôsobenia na Kolibe. Cez osobné spomienky v nej odkrýva „malé dejiny“ domácej non-fiction tvorby najmä druhej polovice 20. storočia. „Hoci som bol dlhé roky ´v zajatí´ animovaného filmu (a bol som tam rád !), väzby na dokument boli v podvedomí stále prítomné. A tie sa stali prvotným impulzom na napísanie tejto knihy. Sú to tak trochu spomienky, portréty, trochu aj dejepis, trochu eseje. A trochu tajomno…,“ hovorí o vzniku publikácie Rudolf Urc.
V netradičných profiloch Urc predstavuje Vlada Kubenku, Pavla Sýkoru, Pavla Branka, Ilju Zeljenku, Jozefa Jablonického, Alexandra Strelingera, Marcelu Plítkovú-Jurovskú, Otakara Krivánka a Štefana Kamenického. Podľa neho „hovoríme o ´neviditeľných´ dejinách preto, lebo stoja mimo hlavného prúdu oficiálneho záujmu. Právom sa veľa hovorí a píše o excelentnej tvorbe mojich priateľov Dušana Hanáka, Dušana Trančíka a ďalších, ktorých si veľmi vážim. Ale sú aj autori v pozadí, takpovediac v zadnom pláne, a ich osudy sú neznáme a ich filmy, najmä zo 60. rokov minulého storočia, keď som pôsobil ako dramaturg dokumentárneho filmu, zabudnuté. Osobne som ich dobre poznal a spolupracoval s nimi na mnohých projektoch. Poniektorí už nie sú medzi nami, iní odišli zo scény do ústrania či do dôchodku a niektorí ani neboli oficiálne zaregistrovaní ako filmári. Chcel som pripomenúť, že tí i oní patria medzi nás, patria do veľkej rodiny slovenských dokumentaristov.“
V úvode publikácie sa Rudolf Urc vyznáva z fascinácie dokumentaristickým fenoménom hľadania a stopovania, pričom zdôrazňuje, že v centre jeho záujmu stoja predovšetkým autori diel a ich spolupútnici. Jeho zámerom je predstaviť nielen známe osobnosti dokumentárneho filmu, ale aj „snaha oživiť udalosti, ktoré možno vidieť len pod drobnohľadom, priblížiť príbehy, ktoré historiografia často považuje za druhoradé či nepodstatné. Často však práve cez ne môžeme odkryť skutočný zmysel ´veľkých´ dejov, ktorých sme boli nielen pozorovateľmi, ale aj priamymi aktérmi.“
Krst publikácie Neviditeľné dejiny dokumentaristov sa uskutoční presne v deň 80. narodenín Rudolfa Urca. Počas večera sa pri tejto príležitosti premietnu filmy Generáli II – pokračujte v horách(r. Rudolf Urc, Dušan Kulíšek, 1969), Chcel by som byť ceruzkou (r. Rudolf Urc, Marek Urban, 2011) z cyklu Čarovný svet animovaného filmu o dejinách slovenského animovaného filmu,90 listov (r. Vlastimil Herold, Rudolf Urc, 1983), Mesto na Dunaji (r. Rudolf Urc, 1985) a portrét Gen.sk: Rudolf Urc od režiséra Martina Šulíka z roku 2011. Rudolf Urc je držiteľom Čestnej medaile Albína Brunovského z roku 2008 za výrazný prínos v oblasti animovaného filmu, Ceny predsedu Národnej rady Slovenskej republiky za mimoriadny prínos v oblasti humanitných vied z roku 2010, Zlatej kamery z MFF Art Film Fest za výrazný prínos do oblasti kinematografie z roku 2012 a v apríli tohto roku získal Slnko v sieti za výnimočný prínos slovenskej kinematografii.
Na vydaní a krste publikácie Neviditeľné dejiny dokumentaristov sa finančne podieľala Slovenská asociácia producentov v audiovízii (SAPA).