Zomrel Ladislav Miškovič, bývalý popredný sólista Divadla Nová scéna

Dňa 7. januára 2022 zomrel vo veku 80 rokov bývalý popredný sólista spevohry Novej scény Ladislav Miškovič.

Počas viac ako tridsiatich sezón stvárnil desiatky titulných rolí v prevažne operetnom, ale aj v muzikálovom žánri. Ako tenor so zmyslom pre komično patril v Zlatom veku spevohry Novej scény k pilierom divadla a k špičke v rámci celého vtedajšieho Československa. Jeho spev, herectvo, pohybová kultúra i prirodzený šarm a suverenita boli vo vzácnej symbióze, a tak diváci nielen na Slovensku, ale aj v Nemecku tlieskali jeho Kolomanovi Županovi v Cigánskom barónovi i Feri bácsimu v Čardášovej princeznej. Bol Tonym v kultovom muzikáli West Side Story, Aramisom v Troch mušketieroch, pričom rovnako kvalitne vedel stvárniť dramatické postavy ako napr. profesora Tuzziho v inscenácii Keď je v Ríme nedeľa či Nikosa v Zorbovi. Ladislav Miškovič bol dlhoročným spolupracovníkom Rádia Patria, bol členom Rozhlasového kabaretu, na ktorom sa aj autorsky podieľal. Spolupracoval aj s televíziou a dabingom.

Rodine, priateľom i blízkym vyjadrujeme úprimnú sústrasť.

Vyjadrenie generálnej riaditeľky DNS Ingrid Fašiangovej: „Históriu divadla píšu úspešné predstavenia a herci, ktorí dávajú inscenáciám dušu. Medzi dlhoročné herecké osobnosti DNS patril aj nezabudnuteľný Ladislav Miškovič, ktorý stvárnil nespočetné množstvo prevažne komických postáv. Opona jeho života padla 7. januára 2022. Posledný aplauz na jeho počesť bude dlho znieť, pretože nikdy nezabudneme… Česť jeho pamiatke!“

Vyjadrenie umeleckého riaditeľa Karola Čálika: „Správa o úmrtí jedného z najpoprednejších sólistov bývalej spevohry Novej scény Ladislava Miškoviča ma veľmi zasiahla. Po chvíli, keď som precitol, sa mi pred očami začala vynárať celá galéria postáv, ktoré na doskách nášho divadla majstrovsky kreoval. Moje stiahnuté hrdlo sa pomaly uvoľnilo a smútok prešiel do príjemného spomínania na časy, kedy svojím umeleckým majstrovstvom a spevom rozdával radosť, smiech i slzy – a to nielen doma, ale aj divákom v celej Európe. V mene kolegov, ale najmä v mene vďačných divákov Ti úprimne ďakujem za všetko, čomu si s veľkou úctou a pokorou po celý Tvoj umelecký život slúžil. S úctou Karol Čálik.“

Životopis Ladislava Miškoviča

Ladislav Miškovič sa narodil 5. mája 2021 v meste Nesvadby v okrese Komárno. Od detstva ho to ťahalo k spevu, vystupoval v miestnom zbore a v rokoch 1960 – 1964 študoval spev na Konzervatóriu v Bratislave. V rokoch 1959 – 1962 bol členom zboru i sólistom SĽUK-u, po krátkom účinkovaní v Maďarskom oblastnom divadle v Komárne sa v roku 1966 dostal do zboru spevohry divadla Nová scéna, kde zakrátko prešiel medzi sólistov a hral hlavné postavy operetného i muzikálového žánru.

Bol typom všestranného spevoherca, spoľahlivo a kultivovane interpretoval komické i vážne úlohy súčasného i klasického spevoherného repertoáru. Po príchode do súboru spevohry NS patril k najobsadzovanejším sólistom. Ako typický mladokomik s požadovanými herecko – speváckymi a pohybovými schopnosťami, profesionálnou suverenitou i prirodzenou dávkou šarmu, bezprostrednosti a mladíckeho temperamentu najvýraznejšie uplatnil svoje komediálne vlohy pri kreovaní postáv klasickej operety: Henri (Ples v opere, 1967), Gustáv von Pottenstein (Zem úsmevov, 1969), Bronio z Popielov (Poľská krv, 1970, 1977) a azda najúspešnejšou postavou bol jeho Gróf Bonifác (Čardášová princezná, 1982).

Zmysel pre nadsázku a nadľahčenosť postavy, nezbednú rozihranosť a šantivosť charakterizovali aj postavy v modernejšom spevohernom repertoári: Barnabáš (Hello, Dolly!, 1966), Ferko (Hrnčiarsky bál, 1968), Tony (West Side Story, 1969), Jack Worthing (Priateľ Bunbury, 1979), Aramis (Traja mušketieri, 1980). Rovnako však vedel stvárniť aj náročné charakterové postavy ako napr. Nikos (Zorba, 1971), Georges Duroy (Miláčik, 1971), Raspľujev (Krečinskej, 1976), Profesor Renato Tuzzi (Keď je v Ríme nedeľa, 1981), Piere Gringoire (Kráľ bláznov, 1984).
Zdroj: Encyklopédia dramatických umení

Na konte má aj dve réžie – úspešnú inscenáciu operety Hrnčiarsky bál režijne vytvoril pre Novú scénu v roku 1982 a o šesť rokov neskôr to bola réžia hudobnej komédie Liliomfa pre košické divadlo Thália. Sólistom spevohry Novej scény bol až do jej zrušenia v roku 1998. Ladislav Miškovič počas svojho profesionálneho pôsobenia vystúpil v mnohých hudobno -zábavných programoch v televízii a v rámci Umeleckej agentúry Slovkoncert sa v rokoch 1966 – 2005 venoval koncertnej a estrádnej činnosti. Vo vydavateľstve Opus nahral LP platne s piesňami a operetné duetá (Z operety do operety 1974, Zo sveta operety 1983) a podieľal sa na nahrávke prierezu operetou Noc v Benátkach. Ako herec, spevák i autor bol dlhoročným členom Rozhlasového kabaretu Rádia Patria. Po ukončení aktívneho umeleckého života sa presťahoval do Smrdák. Spevu zostal verný do vysokého veku ako člen miešaného speváckeho zboru Cantilena v Senici. Ladislav Miškovič bol ženatý, s láskou budú na neho spomínať jeho manželka, tri deti, dve vnúčatá a pravnučka.