Pavel VILIKOVSKÝ sa narodil 27. júna v Palúdzke (dnes súčasť Liptovského Mikuláša), vyrastal v Bratislave. V školskom roku 1958/59 študoval filmovú réžiu na pražskej FAMU, v rokoch 1960 – 1965 angličtinu a slovenčinu na FF UK v Bratislave. Pracoval ako redaktor v mesačníku Slovenské pohľady. Po nútenom odchode z časopisu na začiatku normalizácie sa zamestnal ako redaktor vydavateľstva Tatran. V rokoch 1976 – 1996 pracoval ako redaktor v časopise Romboid. V 90. rokoch aj v slovenskej redakcii Readers´s Digest. Okrem vlastnej prozaickej tvorby sa venoval prekladu. Žil v Bratislave.
V roku 1965 debutoval zbierkou poviedok Citová výchova v marci. Napísal dve desiatky kníh, napríklad Večne je zelený, Krutý strojvodca, Kôň na poschodí, slepec vo Vrábľoch, Pes na ceste, Vlastný životopis zla, Prvá a posledná láska, Letmý sneh, ktorá bola preložená aj do angličtiny. Jeho diela sa vyznačujú uštipačným vtipom, typickou slovenskou melanchóliou, ale hlavne brilantným a presným jazykom.
Vilikovský je dvojnásobným laureátom Ceny Anasoft Litera, v roku 2006 ju získal za prózu Čarovný papagáj a iné gýče, v roku 2014 za knihu Prvá a posledná láska. Je tiež laureátom Ceny Dominika Tatarku. V roku 1999 sa stal prvým a zatiaľ posledným slovenským laureátom prestížnej medzinárodnej Stredoeurópskej ceny Vilenica. V roku 2015 mu prezident SR Andrej Kiska udelil Pribinov kríž II. triedy.
Česť jeho pamiatke.
Posledná aktualizácia: 11. marca 2020 / MKSR Admin