Ministerstvo kultúry SR

Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky je ústredným orgánom štátnej správy Slovenskej republiky pre

• štátny jazyk,
• ochranu pamiatkového fondu,
• kultúrne dedičstvo a knihovníctvo,
• umenie,
• autorské právo a práva súvisiace s autorským právom,
• kultúrno-osvetovú činnosť a ľudovú umeleckú výrobu,
• prezentáciu slovenskej kultúry v zahraničí,
• vzťahy s cirkvami a náboženskými spoločnosťami,
• médiá a audiovíziu,
• podporu kultúry národnostných menšín

História

Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky bolo zriadené v roku 1969. Prvým ministrom kultúry vo vláde Slovenskej socialistickej republiky v rámci Československej socialistickej republiky bol Miroslav Válek, ktorý túto funkciu zastával až do roku 1988. Jeho nasledovníkmi v ďalších rokoch boli Pavel Koyš (1988 – 1989), Ladislav Chudík (1989-1990), Jozef Markuš (1990), Ladislav Snopko (1990 – 1992), Dušan Slobodník (1992 – 1994), Ľubo Roman (1994), Ivan Hudec (1994 – 1998), Milan Kňažko (1998 – 2002), Rudolf Chmel (2002 – 2005), František Tóth (2005 – 2006), Rudolf Chmel (2006),  Marek Maďarič (2006 – 2010), Daniel Krajcer (2010 – 2012), Marek Maďarič (2012 – 2018), Ľubica Laššáková (2018 – 2020). Od 21. marca 2020 zastáva funkciu ministerky kultúry Natália Milanová.

Dňa 1. júla 2010 nadobudol účinnosť zákon č. 37/2010 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov. Nadobudnutím účinnosti tohto zákona došlo k prechodu kompetencií v oblasti cestovného ruchu z Ministerstva hospodárstva SR na nový ústredný orgán štátnej správy pre oblasť cestovného ruchu, a to Ministerstvo kultúry a cestovného ruchu SR.  Súčasne došlo aj k prechodu Slovenskej agentúry pre cestovný ruchu, príspevkovej organizácie, do zriaďovateľskej pôsobnosti Ministerstva kultúry a cestovného ruchu SR.

Dňa 1. novembra 2010 nadobúda účinnosť zákon č. 403/2010 Z.z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z.z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov. Nadobudnutím účinnosti tohto zákona pôsobnosť podpory kultúry národnostných menšín podľa doterajších všeobecne záväzných právnych predpisov prechádza na podpredsedu  vlády, ktorý neriadi ministerstvo a oblasť cestovného ruchu podľa doterajších všeobecne záväzných právnych predpisov prechádza na Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky. Názov ministerstva sa mení na Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky.

Kompetencie

Kompetencie ministerstva sa formovali od začiatku jeho existencie, keď jeho pôsobnosť charakterizovali okrem kultúrno-osvetovej činnosti, umenia, kultúrnych pamiatok aj ochrana prírody, vydávanie neperiodickej tlače, vykonávanie autorského zákona a výroba a obchod v oblasti kultúry. Jeho súčasné pôsobenie upravuje  § 18 zákona č. 575/2001 Z.z. o organizácii vlády SR a organizácii ústrednej štátnej správy Slovenskej republiky, v zmysle  ktorého je ministerstvo ústredným orgánom štátnej správy Slovenskej republiky pre štátny jazyk, ochranu pamiatkového fondu, kultúrne dedičstvo a knihovníctvo, umenie, autorské právo a práva súvisiace s autorským právom, kultúrno-osvetovú činnosť a ľudovú umeleckú výrobu, prezentáciu slovenskej kultúry v zahraničí, vzťahy s cirkvami a náboženskými spoločnosťami, médiá a audiovíziu, podporu kultúry národnostných menšín. Ministerstvo tiež metodicky riadi činnosť slovenských inštitútov v zahraničí v oblasti ich kultúrneho pôsobenia.

Sídlo

Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky sídli od roku 1996 v budove bývalej Tatra Banky v Bratislave postavenej medzi rokmi 1923 – 1925 podľa projektu staviteľa a architekta Milana Michala Harminca. Palác Tatra Banky bol pôvodne určený na polyfunkčnú prevádzku banky, obchodov a ubytovanie. Od polovice 50-tych rokov však slúžil  viacerým účelom,  okrem Československej televízie tu sídlilo  Povereníctvo kultúry a Národná banka Slovenska.