Ochrana  pamiatok a pamiatkových území a pôsobnosť orgánov ochrany pamiatkového fondu

Začiatky organizovanej ochrany kultúrnych a historických pamiatok na území Slovenska sú datované do polovice 19. storočia a viažu sa k pôsobnosti orgánov ochrany pamiatok na území vtedajšieho Rakúsko-Uhorska. Tzv. “Viedenská pamiatková škola” na desaťročia ovplyvnila vývoj v celej strednej Európe. Od roku 1919, počas existencie prvej Československej republiky, pôsobil na Slovensku Vládny komisariát na ochranu pamiatok, po 2. svetovej vojne na jeho činnosť nadviazal Referát na ochranu pamiatok Ministerstva školstva a národnej osvety.

V roku 1951 vzniká Pamiatkový ústav a v roku 1958 bol prijatý prvý špeciálny zákon o kultúrnych pamiatkach. Úlohou ústavu v dobe jeho vzniku bolo najmä dopracovanie štátneho zoznamu kultúrnych pamiatok a spracovanie Súpisu pamiatok na Slovensku, ktorý bol publikovaný v šesťdesiatych rokoch. V roku 1987 bol prijatý zákon č. 27/1987 Zb. o štátnej pamiatkovej starostlivosti. V decembri 2001 prijala Národná rada SR zákon č. 49/2002 Z.z. o ochrane pamiatkového fondu, ktorý prináša rad organizačných, metodických a terminologických zmien, najmä však zriaďuje špecializovanú štátnu správu na úseku ochrany pamiatkového fondu, ktorú okrem Ministerstva kultúry SR ako ústredného orgánu štátnej správy tvorí Pamiatkový úrad Slovenskej republiky (ďalej len “Pamiatkový úrad”) a krajské pamiatkové úrady.

Ministerstvo ako ústredný orgán na ochranu pamiatkového fondu najmä:

• vypracúva koncepciu ochrany pamiatkového fondu a určuje hlavné smery a stratégiu ochrany kultúrnych pamiatok a pamiatkových území,
• predkladá vláde Slovenskej republiky koncepčné návrhy a odporúčania na riešenie zásadných otázok záchrany, obnovy, využitia a prezentácie pamiatkového fondu,
• usmerňuje činnosť pamiatkového úradu,
• riadi a kontroluje výkon štátnej správy na úseku ochrany pamiatkového fondu,
• vykonáva ústredný štátny dohľad na úseku ochrany pamiatkového fondu prostredníctvom svojho útvaru, ktorým je Pamiatková inšpekcia,
• preskúmava rozhodnutia pamiatkového úradu vydané v správnom konaní,
• utvára podmienky grantového a viaczdrojového systému financovania záchrany a obnovy kultúrnych pamiatok.

Pamiatkový úrad a krajské pamiatkové úrady vykonávajú štátny dohľad nad dodržiavaním ustanovení zákona č. 49/2002 Z.z. a všeobecne záväzných právnych predpisov vydaných na jeho vykonanie, dohľad nad dodržiavaním vydaných právoplatných rozhodnutí a v rozsahu svojej pôsobnosti vydávajú rozhodnutia na odstránenie nedostatkov.

Pamiatkový úrad je právnická osoba so sídlom v Bratislave zapojená finančnými vzťahmi na rozpočet ministerstva, ktorá v rámci svojej pôsobnosti zabezpečuje mzdové a vecné prostriedky krajských pamiatkových úradov a je zamestnávateľom zamestnancov, ktorí pracujú v krajských pamiatkových úradoch. Vykonáva štátnu správu s celoslovenskou pôsobnosťou vo veciach zverených mu zákonom. Pamiatkový úrad riadi a za jeho činnosť zodpovedá generálny riaditeľ, ktorého po prerokovaní s Pamiatkovou radou (§ 6 zákona) vymenúva a odvoláva minister kultúry SR. Pamiatkový úrad vykonáva v druhom stupni štátnu správu na úseku ochrany pamiatkového fondu vo veciach, o ktorých v prvom stupni rozhodujú krajské pamiatkové úrady a ďalej najmä

• riadi a kontroluje výkon štátnej správy na úseku ochrany pamiatkového fondu uskutočňovaný krajskými pamiatkovými úradmi,
• rieši a koordinuje odborné a výskumné úlohy a rozpracúva teóriu a metodológiu ochrany pamiatkového fondu,
• zisťuje stav pamiatkového fondu a podmienky jeho ochrany,
• rozhoduje v prvom stupni v správnom konaní vo veciach zverených mu týmto zákonom na úseku ochrany pamiatkového fondu,
• rozhoduje o odvolaniach proti rozhodnutiam krajských pamiatkových úradov a preskúmava ich rozhodnutia mimo odvolacieho konania,
• vedie Ústredný zoznam pamiatkového fondu,
• plní funkciu správcu príslušnej časti štátneho informačného systému,
• vedie osobitný archív v oblasti ochrany pamiatkového fondu,
• zabezpečuje rozvoj teórie a metodológie reštaurovania, buduje študijné, vývojové  a analyticko-technologické pracovisko a laboratóriá,
• zabezpečuje výskumné a reštaurátorské práce ako účelovú pomoc štátu na ohrozených kultúrnych pamiatkach,
• vykonáva a koordinuje dokumentačnú, vzdelávaciu, výchovnú, edičnú a propagačnú činnosť atď.

Pamiatkový úrad spolupracuje s partnerskými úradmi a organizáciami v zahraničí a vytvára podmienky na uplatňovanie medzinárodných zmlúv a dohovorov v oblasti ochrany pamiatkového fondu (najmä dohovorov UNESCO, Rady Európy, ICOMOS atď.) v podmienkach Slovenskej republiky.

Krajský pamiatkový úrad vykonáva štátnu správu vo svojom územnom obvode, ktorým je územný obvod kraja. Krajský pamiatkový úrad koná a rozhoduje v administratívnoprávnych veciach samostatne. Za jeho činnosť zodpovedá riaditeľ, ktorého vymenúva a odvoláva generálny riaditeľ pamiatkového úradu.
Krajský pamiatkový úrad je v prvom stupni vecne príslušným správnym orgánom, ktorý rozhoduje o právach a povinnostiach právnických osôb a fyzických osôb na úseku ochrany pamiatkového fondu, ak zákon neustanovuje inak. Ďalej najmä

• sleduje stav a využívanie pamiatkového fondu a vykonáva štátny dohľad nad zabezpečením ochrany pamiatkového fondu,
• vypracúva podklady súvisiace s prípravou územnoplánovacej dokumentácie pre príslušné orgány štátnej správy a spolupracuje s nimi pri príprave projektovej a reštaurátorskej dokumentácie na záchranu a obnovu kultúrnych pamiatok a pamiatkových území,
• poskytuje krajským úradom a okresným úradom na ich požiadanie, ako aj samosprávnym krajom a obciam výpisy z Ústredného zoznamu pamiatkového fondu podľa ich územných obvodov,
• usmerňuje činnosti právnických osôb a fyzických osôb pri záchrane, obnove a využívaní pamiatkového fondu a poskytuje im odbornú a metodickú pomoc,
• sleduje dodržiavanie tohto zákona, prijíma opatrenia na odstránenie nedostatkov pri ochrane pamiatkového fondu, ukladá pokuty a pod.

Pamiatkový fond Slovenskej republiky tvoria hnuteľné a nehnuteľné národné kultúrne pamiatky a ich súbory (skupiny pamiatok alebo pamiatkové areály) a pamiatkové územia, ktorými sú pamiatkové rezervácie a pamiatkové zóny. Národnými kultúrnymi pamiatkami sú predovšetkým objekty umenia, architektúry a urbanizmu, archeologické lokality, objekty ľudovej architektúry, historické záhrady a parky, objekty výroby, vedy a techniky, pamiatky viažuce sa na významné historické udalosti a osobnosti slovenských dejín. Napriek desaťročiam socialistickej výstavby zachovali sa v mnohých územiach Slovenska neporušené väzby kultúrneho dedičstva s pôvodnou krajinou a chránenou prírodou. Aj z týchto dôvodov a najmä pre ich výnimočnosť sú  Spišský hrad s okolím, Banská Štiavnica s okolitými technickými pamiatkami, osada ľudovej architektúry Vlkolínec a historické jadro mesta Bardejov zaradené medzi lokality svetového kultúrneho dedičstva podľa príslušného dohovoru UNESCO.

Súčasný stav v ochrane pamiatkového fondu je poznačený vývojom do roku 1989. Mnohé objekty dovtedy v štátnom vlastníctve boli vrátené pôvodným vlastníkom, často v zlom technickom stave. Rozsiahly, najmä bytový fond v historických objektoch a mestských jadrách, bol daný do majetku obcí. Reformy aj v tejto oblasti nie sú dosť rýchle a dôsledné, viaceré kroky brzdí nízky rozpočet miestnej samosprávy. Tým, že ochrana pamiatok je predovšetkým povinnosťou ich vlastníkov, treba doriešiť aj množstvo otázok týkajúcich sa finančnej pomoci štátu, obcí, sponzorov a darcov, ako aj ďalšie sprievodné javy vyplývajúce z prechodu od štátneho “pamiatkového monopolu” ku súkromnému vlastníctvu a konkurenčnému prostrediu, ako aj k zvýšenej účasti obcí, občanov a občianskych združení.

Údaje o vývoji ochrany pamiatok na Slovensku, o pamiatkovom fonde, dokumentoch, pamiatkovom úrade a krajských pamiatkových úradoch sú dostupné aj na internetovej adrese: www.pamiatky.sk.