Úplné znenie účinné od 1. marca 2011

 

Všetky doterajšie zmeny a novelizácie zákona o štátnom jazyku

Nález Ústavného súdu SR z 26. augusta 1997

  • Ústavný súd rozhodol, že ustanovenie § 3 ods. 5 zákona NR SR č. 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky, ktoré znelo: „Písomné podania občanov  určené verejnoprávnym orgánom sa podávajú v štátnom jazyku“,  nie je v súlade s čl. 34 ods. 2 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky, ktoré znie: „Občanom patriacim k národnostným menšinám alebo etnickým skupinám sa za podmienok ustanovených zákonom zaručuje okrem práva na osvojenie si štátneho jazyka aj právo používať ich jazyk v úradnom styku“. Keďže Národná rada SR neuviedla toto ustanovenie zákona do súladu s Ústavou SR, stratilo platnosť a zo zákona sa vypustilo.

Prijatie zákona č. 5/1999 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 29/1984 Zb. o sústave základných a stredných škôl (školský zákon) v znení neskorších predpisov, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky a ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 542/1990 zb. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve v znení neskorších predpisov

  • Prijatím tohto zákona, ktorý vstúpil do platnosti 21. 1. 1999, sa v § 3 ods. 3 zákona o štátnom jazyku doplnili tieto slová: „okrem vysvedčení vydávaných  školami, v ktorých sa uskutočňuje výchova a vzdelávanie v jazyku národnostných menšín alebo v cudzom jazyku;5a) spôsob vydávania takých vysvedčení ustanovuje osobitný predpis5b)“  a v § 4 ods. 3 zákona o štátnom jazyku sa doplnili slová: „okrem pedagogickej dokumentácie, ktorá sa vedie v školách podľa osobitných predpisov;8a) spôsob vedenia pedagogickej dokumentácie v týchto školách ustanovujú osobitné predpisy 8b)“.
  • Prijatím tejto novely zákona o štátnom jazyku sa umožnilo vydávať dvojjazyčné vysvedčenia (v štátnom jazyku a v jazyku príslušnej národnostnej menšiny) žiakom základných a stredných škôl, v ktorých sa uskutočňuje výchova a vzdelávanie v jazyku národnostných menšín. Rovnako sa umožnilo viesť dvojjazyčne pedagogickú dokumentáciu (v štátnom jazyku a v jazyku príslušnej národnostnej menšiny) v školách a v školských zariadeniach, v ktorých sa uskutočňuje výchova a vzdelávanie v jazyku národnostných menšín. 

Prijatie zákona č. 184/1999 Z. z. o používaní jazykov národnostných menšín

  • Prijatím zákona č. 184/1999 Z. z., ktorý vstúpil do platnosti 1. 9. 1999, sa zo zákona o štátnom jazyku vypustil celý § 10 o pokutách, t. j. zrušila sa sankčná časť zákona, čím sa stratila možnosť vymáhať dodržiavanie platných ustanovení zákona v správnom konaní a možnosť ukladať pokuty.

Prijatie zákona č. 24/2007 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

  • Prijatím tohto zákona, ktorý vstúpil do platnosti 1. 2. 2007, sa v § 3 ods. 4 za pôvodný text „Verejnoprávne orgány a nimi zriadené organizácie sú povinné používať štátny jazyk vo všetkých informačných systémoch i vo vzájomnom styku;  doplnili tieto slová: „popri štátnom jazyku môžu používať v informačných systémoch aj iný jazyk, ak tak ustanoví osobitný predpis6a)“. Osobitným predpisom je v súčasnosti zákon č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri, v ktorom sa registrovanému súdu umožňuje uložiť do zbierky listín popri listinách vyhotovených v štátnom jazyku alebo v cudzom jazyku s overeným prekladom do štátneho jazyka aj cudzojazyčné znenia listín, ak sú vyhotovené v úradných jazykoch zmluvných štátov Dohody o Európskom hospodárskom priestore.

Prijatie zákona č. 318/2009 Z. z. , ktorým sa  mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 270/1995 Z. z. o  štátnom jazyku Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

  • Prijatím zákona č. 318/2009 Z. z., ktorý vstúpil do platnosti 1. septembra 2009, sa novelizovali viaceré ustanovenia zákona o štátnom jazyku, pričom sa text zákona rozšíril o nové paragrafy, napr. § 9a (pokuty), § 10 (správa o stave používania štátneho jazyka).

Prijatie zákona č. 35/2011 Z. z., ktorým sa  mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 270/1995 Z. z. o  štátnom jazyku Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov

  • Prijatím zákona č. 35/2011 Z. z. , ktorý vstúpil do platnosti 1. marca 2011, sa novelizovali viaceré ustanovenia zákona o štátnom jazyku. Novelizoval sa napríklad § 9a odsek 1, ktorým sa zúžil okruh sankcionovateľných povinností a znížila sa dolná aj horná hranica pokút za porušenie zákona o štátnom jazyku.

Prijatie zákona č. 204/2011 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 184/1999 Z. z. o používaní jazykov národnostných menšín v znení zákona č. 318/2009 Z. z. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

  • Prijatím zákona č. 204/2011 Z. z., ktorý vstúpil do platnosti 1. júla 2011, sa v § 3 ods. 2 zákona o štátnom jazyku doplnili odkazy na zákon č. 184/1999 Z. z.

Prijatie zákona č. 373/2013 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

  • Prijatím zákona č. 373/2013 Z. z., ktorý vstúpil do platnosti 1. januára 2014, sa okrem iného v § 5 zákona o štátnom jazyku doplnil ods. 3. Nové ustanovenie bolo doplnené do zákona o štátnom jazyku na základe podnetu Európskej komisie, ktorá upozornila na potrebu zabezpečiť v oblasti poskytovania rozhlasových a televíznych služieb dôsledné uplatňovanie článku 56 Zmluvy o fungovaní EÚ, ktorý garantuje slobodu neobmedzeného poskytovania služieb pre príslušníkov členských štátov EÚ, ktorí sa usadili na území iného členského štátu EÚ. Súčasný rozsah výnimiek z povinného používania štátneho (slovenského) jazyka vo vysielaní sa rozšíril o novú výnimku, ktorá sa vzťahuje na vysielateľov vysielajúcich v jednom alebo viacerých úradných jazykoch EÚ (inom ako slovenskom jazyku), ktorí chcú poskytovať svoju programovú službu občanom iného členského štátu EÚ usadeným na území Slovenskej republiky. Licenciu takémuto vysielateľovi môže udeliť Rada pre vysielanie
    a retransmisiu, ak budú splnené podmienky stanovené v zákone o vysielaní a retransmisii (zákona č. 308/2000 Z. z.).

 

Posledná aktualizácia: 11. augusta 2022 / MKSR Admin

Zdieľať