Používanie koncovky -ová v ženských priezviskách

V spisovnej slovenčine sa od pomenovania osôb mužského rodu tvoria pravidelne prechýlené ženské pomenovania viacerými slovotvornými príponami (napr. príponou -ka, ‑ička, -yňa atď). Toto tvorenie pomenovaní žien od pomenovaní osôb mužského rodu nazývame prechyľovanie. Prechyľovaním vznikajú napríklad pomenovania: učiteľka (od slova učiteľ), dedinčanka (od slova dedinčan), vrátnička (od slova vrátnik), pedagogička (od slova pedagóg), svedkyňa (od slova svedok) atď.

Od mužských vlastných mien sa tvoria prechýlené ženské formy slovotvornou príponou ‑ová: Novák – Nováková, Škultéty – Škultétyová a pod. Ak má mužské priezvisko tvar prídavného mena, prechýlené ženské formy sa netvoria príp. ‑ová, ale príp. ‑á, zhodne s tvarmi prídavných mien ženského rodu: Inovecký – Inovecká, Jesenský – Jesenská a pod. Prechýlením mužského priezviska sa v slovenskom kontexte signalizuje prirodzený ženský rod a umožňuje sa ohýbanie priezviska tak, ako je to v súlade s platnou kodifikáciou.

Používanie koncovky -ová v ženských priezviskách je teda prirodzenou súčasťou slovenského jazyka, ktorý sa zaraďuje medzi flektívne jazykové typy, čo znamená, že vzťahy medzi slovami sa vyjadrujú príslušnými tvarmi slov – mená sa skloňujú, slovesá sa časujú.

V analytickom type jazyka, akým je napr. angličtina, sa tieto vzťahy vyjadrujú nie ohýbaním slov, čiže nie pomocou gramatických tvarov, ale pomocou osobitných slov (analyticky), najmä pomocou členov a predložiek, ktoré plnia takú funkciu, akú vo flektívnom jazyku plnia príslušné tvary s ohýbacími príponami. Preto je napr. v slovenčine korektná veta Prechádzam sa so slečnou Fischerovou, nie však veta Prechádzam sa so slečnou Fischer. To znamená, že v slovenskej vete sa v zmysle platných jazykových zákonitostí a v súlade s normou slovenského spisovného jazyka používajú aj ženské priezviská cudzieho pôvodu s prechyľovacou koncovkou -ová: Parkerová, Hepburnová, Dietrichová, Scullyová, Quinnová, Fisherová, Wilsonová, Kónyová, Szabóová, Lévaiová atď.