Tvorba lokálnych stratégií pre KKP – webinár OECD

TVORBA STRATÉGIÍ PRE KULTÚRNY A KREATÍVNY PRIEMYSEL
METODICKÉ PRÍSTUPY, OTÁZKY A PRÍKLADY

Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky pracuje na vypracovaní metodiky pre tvorbu územných stratégií rozvoja kultúry, kultúrneho a kreatívneho priemyslu v Slovenskej republike. Pre konkrétnejšie zarámcovanie tejto problematiky medzinárodná Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD Programme on Local Employment and Economic Development) pripravila webinár Tvorba stratégií pre kultúrny a kreatívny priemysel na úrovní miest a regiónov a zhrnutie osvedčených medzinárodných postupov pri navrhovaní a implementácii lokálnych stratégií rozvoja kultúrneho a kreatívneho priemyslu (ďalej aj „KKP“).

Tvorba stratégií pre kultúrny a kreatívny priemysel na úrovní miest a regiónov webinár OECD

OBSAH

1) Metodologické prístupy ku kultúrne orientovanému rozvoju: poučenie z medzinárodných skúseností, rozhovor a Arthurom Le Gallom, riaditeľom KEA European Affairs

Pozrieť video (slovenské titulky) 49 min

Princípy tvorby kultúrnej politiky	• Participatívna • Pragmatická • Holistická
Ako sa vyhnúť politickej izolácii a budovať integrované stratégie	• Nezávislé orgány • Medzirezortné pracovné skupiny
Tvorba politiky krok za krokom
• Porozumieť potrebám mesta a definovať si konkrétne výsledky, ktoré chcete dosiahnuť
• Diagnostika	• mapovanie kultúrnych zdrojov • overovanie iniciačnej diagnostiky s miestnymi zainteresovanými stranami
• Vízia	• spoločná vízia dohodnutá medzi tvorcami politík a zainteresovanými stranami (a občanmi)
• Stratégia	• opatrenia • konsenzus • merateľné ukazovatele • posúdenie rozpočtových obmedzení a zodpovednosti rôznych oddelení (v rámci inštitúcie) • flexibilita: ako prehodnocovať a upravovať stratégiu v priebehu implementácie
• Akčný plán	• úlohy a zodpovednosť • časový harmonogram
• Implementácia	• dialóg medzi mestom a kultúrnou obcou • personálne kapacity • komunikácia
• Zabezpečenie financovania stratégie	• náklady na zachovanie kultúrneho dedičstva • úloha crowdsourcingu • mix rôznych zdrojov financovania (verejné a súkromné)

2) Kultúrne orientovaná stratégia rozvoja pre stredne veľké mesto so silným kreatívnym potenciálom: príklad dobrej praxe mesta Kluž, Rumunsko, rozhovor s Raritou Zbranca, riaditeľkou Klužského kultúrneho centra

Pozrieť video (slovenské titulky) 27 min

Univerzitné a multikultúrne mesto so silným kreatívnym potenciálom
Stratégia mestského rozvoja 2013: dôraz na blahobyt	• inovácie • univerzita • participácia
Stratégia krok za krokom	• nie je prijateľné „objednať si“ stratégiu u odborníkov • spolupráca s rôznymi zainteresovanými stranami (300 ľudí) • diagnostika/mapovanie • problémy => strategické problémy => strategické priority • aktivity a projekty • prepojenie stratégie s prioritami EHMK
Od zlyhania kandidatúry na EHMK k úspechu	• kandidatúra ako impulz k posilneniu lokálnej spolupráce • zvýšená kapacita uchádzať a zapájať sa do rôznych európskych projektov • čo môže vášmu mestu priniesť medzinárodná spolupráca
Uplatnenie teórie zmeny pri tvorbe stratégie
Úloha Klužského kultúrneho centra
Kultúra a blahobyt	• pilotný projekt „Umenie na predpis“

3) Transformácia post-industriálneho mesta na kultúrne centrum: príbeh mesta Lille, Francúzsko, rozhovor s Thrierrym Baertom, riaditeľom agentúry pre štúdie, rozvoj a mestské plánovanie, Lille

Pozrieť video (slovenské titulky) 47 min

Mesto so silnou priemyselnou tradíciou
Skúsenosti z EHMK 2004
Zainteresované strany	• transformácia riadená verejným sektorom • výrazné zapojenie súkromného sektora, vrátane financovania • výrazné zapojenie občanov – 17 000 „ambasádorov“ z miestnych združení a asociácii z mesta a blízkeho okolia
Odkaz	• Lille 3000 • silnejšia spolupráca s regiónmi v okolí mesta • prelomenie izolácie: rozvoj kultúry a podnikania už nie je vnímaný oddelene

4) Revitalizácia industriálneho mesta pomocou kultúrne orientovaných aktivít a EHMK: skúsenosti mesta Guimarães – Európskeho hlavného mesta kultúry 2012, rozhovor s Carlosom Martinsom, výkonným riaditeľom, Guimarães – Európske hlavné mesto kultúry 2012, Portugalsko

Pozrieť video (slovenské titulky) 39 min

Úloha európskeho financovania
Revitalizácia industriálneho mesta
Hlavné komponenty stratégií EHMK
• mesto ako akadémia	• spolupráca s miestnymi univerzitami
• mesto ako laboratórium	• podnikanie a kultúrna tvorba na miestnej úrovni • transformácie industriálnych lokalít na kultúrno-kreatívne miesta • spoločné verejno-súkromné investície
• mesto ako javisko	• každé miesto v meste môže žiť kultúrou
Význam komunikácie	• „si toho súčasťou“
Pocit spolupatričnosti	• od minulosti k súčasnosti
Správa a riadenie	• nezávislá nadácia
Neúspech pri získaní trojročného programu nadväzujúceho na odkaz EHMK
Hodnotiace prístupy

5) Kultúrne orientované stratégie pre blahobyt a sociálnu kohéziu od Piera Luigiho Sacca, senior poradcu pre kultúrny a miestny rozvoj, OECD

Pozrieť video (slovenské titulky) 14 min

Dôkazy o pozitívnom vplyve aktívneho kultúrneho vyžitia	• na priemernú dĺžku života • na kvalitu života
Rôzne formy kultúrnej angažovanosti majú rôzny vplyv	Umenie na predpis • Turku, fínske EHMK 2011: projekt Umenie na predpis • množstvo ďalších programov realizovaných v Európe aj mimo nej Arteterapia a degeneratívne ochorenia
Politické uplatnenie: kultúrna starostlivosť *(cultural welfare)*
Nové odborné profesie na rozhraní umenia a zdravotnej starostlivosti
Viac informácií: Fancourt, D. & Finn, S., Health Evidence Network Synthesis Report 67. What is the evidence on the role of the arts in improving health and well-being? A scoping review, Regionálny úrad WHO pre Európu, Kodaň. https://apps.who.int/iris/bitstream/handle/10665/329834/9789289054553-eng.pdf

Ďalšie tematické webináre OECD (v angličtine)

How to stimulate cultural heritage led entrepreneurship (Ako stimulovať podnikanie orientované na kultúrne dedičstvo)
Cultural heritage and social cohesion (Kultúrne dedičstvo a sociálne kohézia)

Zhrnutie hlavných bodov

Prečo kultúrna stratégia?

Odvetvia kultúrneho a kreatívneho priemyslu môžu byť významnou hnacou silou miestneho rozvoja. Sektor prináša kreatívne výsledky, vytvára pracovné miesta a generuje daňové príjmy. Účinne pomáha pri revitalizácii vidieckych aj mestských oblastí. Umenie a kultúra tiež dokážu znižovať marginalizáciu a podporujú spoločenskú inklúziu. Ak ich využijeme ako vzdelávacie nástroje, tak je umenie a kultúra schopná prispievať k budovaniu kvalitnej a kvalifikovanej pracovnej sily so silnými kognitívnymi a socioekonomickými schopnosťami a zručnosťami. Zároveň účinne prispievajú k zvyšovaniu blahobytu a zdravia participantov v kultúre, tak ako aj jej spotrebiteľov. Odvetvia KKP tiež prispievajú k posilňovaniu kultúrnej rozmanitosti a identity na miestnej úrovni. Stratégie zamerané na kultúrny rozvoj sú dôležité, pretože prinášajú množstvo pozitívnych spoločenských a ekonomických prínosov KKP, ktoré pomáhajú pri rozvoji a raste danej lokality.

V aktuálnej situácii, keď mestá a regióny v reakcii na pandémiu ochorenia COVID-19 prehodnocujú koncepcie svojho rastu a rozvoja, odvetvia kultúrneho a kreatívneho priemyslu môžu byť motorom efektívnej obnovy. Kultúra teraz môže zohrávať ešte významnejšiu úlohu pri napĺňaní hospodárskych, sociálnych, a dokonca aj environmentálnych cieľov. Aby bolo možné tento potenciál realizovať, potrebujeme stratégiu, ktorá zabezpečí, aby kultúra prežila krízu spojenú s ochorením COVID-19, a zároveň umožní využiť príležitosti a riešiť problémy, ktorým dlhodobo čelí – od množstva nestabilných pracovných miest až po krehkú štruktúru mnohých firiem, ktoré v KKP pôsobia. Prístup miestnej samosprávy môže buď podnietiť, alebo utlmiť prínos kultúry k lokálnemu rozvoju. Preto je pri tvorbe kultúrnej stratégie dôležité zosúladiť agendu miestnej samosprávy s agendou kultúrnych inštitúcií tak, aby bolo možné miestne zdroje ľahšie mobilizovať a umožniť tamojším kultúrnym inštitúciám čo najviac využiť ich potenciál a prispievať k miestnemu rozvoju.

Kultúra, mestská obnova a priemyselná transformácia

Správne riadené, stratégie založená na kultúre (z angl. culture-based strategy) môžu pomôcť oživiť mestá, obce ako aj samotné mestské časti. Stále viac samospráv orientuje svoje stratégie mestskej obnovy na budovanie a rozvoj kultúrnych a kreatívnych štvrtí ako priestoru pre kreatívnu tvorbu, často v lokalitách s možnosťami bývania i práce. Týmto spôsobom sa im darí vymaniť verejné priestory z fázy ekonomického útlmu a nedostatočného využitia a naopak, zvyšovať ich ekonomickú hodnotu. Na podporu inovatívnej pracovnej sily, ale aj na premenu mestského prostredia z upadajúceho na kreatívne a moderné mesto je možné využiť širokú paletu nástrojov. Príkladom je zabezpečenie dostupných možností bývania, zvýhodnené prenájmy pracovných priestorov v kultúrnych štvrtiach pre umelcov, remeselníkov a dizajnérov. Zároveň je dôležité prispôsobiť služby rozvoja inovácií, startupov a podnikania potrebám profesionálov z kreatívneho odvetvia.

Kultúrne stratégie urýchľujú vznik života pulzujúcim kultúrnym a kreatívnym štvrtiam a vytvárajú nové prepojenia medzi komunitami a v rámci komunity ako takej. Kultúrna sila mesta a jeho vybudovaného prostredia zohráva významnú úlohu pri formovaní identity ľudí a pocitu spolupatričnosti. V tomto zmysle sú kultúrne a kreatívne organizácie a inštitúcie, ako napr. múzeá, symbolom spoločného dedičstva a kultúrnej identity, na ktorých komunita stojí. Pocit kultúrnej spolupatričnosti sa ukazuje ako dôležitý v prípade komunít, v rámci ktorých dochádza k rozpadu ich sociálnych štruktúr pri transformácií z industriálneho na nový moderný miestny rozvoj. Preto sa mnohé samosprávy usilujú zavádzať stratégie, ktoré rozširujú prístup k umeniu a motivujú k aktívnemu zapájaniu sa do kultúrneho diania, podporujú miestnu umeleckú a kreatívnu tvorbu a využívajú spoločné kultúrne dedičstvo na posilnenie identity miestnej komunity. V súlade s týmto cieľom, miestne samosprávy transformujú prázdne nevyužívané nehnuteľnosti na komunitné kultúrne centrá, financujú umelecké vzdelávanie a podporujú záujem o miestne kultúrne dedičstvo a kultúru ako takú.

Lille

Motiváciou francúzskeho mesta Lille pri tvorbe kultúrnej stratégie v rámci príprav na svoje pôsobenie ako Európske hlavné mesto kultúry v roku 2004 bolo oživenie sociálnych väzieb v rámci mestského spoločenstva prostredníctvom procesu mestskej obnovy a budovania možností na podporu a zvýšenie kreativity svojich obyvateľov. Dnes je Lille jedným z najživších a najinovatívnejších miest a regiónov v celoeurópskom meradle a zároveň presvedčivým príkladom toho, aký veľký význam môže mať kultúrne plánovanie z dlhodobého hľadiska.

Mesto Lille je charakteristické svojou polohou v Európe, nachádza sa uprostred pomyselného trojuholníka medzi Parížom, Bruselom a Londýnom, na hranici medzi Francúzskom a Belgickom. Je známe aj svojou bohatou priemyselnou minulosťou vrátane pulzujúceho textilného odvetvia už od čias priemyselnej revolúcie. Po útlme textilného priemyslu v sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch 20. storočia sa mesto muselo vyrovnávať s veľkými sociálnymi a hospodárskymi problémami vrátane chudoby, nerovnosti a rozpadu mestských štruktúr, ktoré boli vytvorené priemyslom pre jeho účely. Výsledkom krízy bolo množstvo nadbytočných priemyselných a obytných stavieb a budov, často veľmi vysokej kvality. Prostredníctvom svojej kultúrnej politiky našlo Lille pre tieto budovy nové využitie v rámci programu integrovaného rozvoja založeného na podpore kultúrno-kreatívnych činností, vďaka čomu sa transformovalo na významný klaster kultúrneho a kreatívneho priemyslu a digitálnej ekonomiky v Európe.

Okrem obnovy mestského prostredia kultúrna stratégia mesta Lille prispela k rozvoju spolupráce medzi okolitými mestami a obcami v rámci konurbácie, ako aj medzi verejnými a súkromnými subjektmi pôsobiacimi v kultúrno-spoločenských odvetviach. Tento prístup viedol k jednotnej vízii kultúrneho, kreatívneho, podnikateľského a digitálneho rozvoja a k budovaniu verejného kultúrneho sektora a k silnejšej podnikateľskej vízii pre kultúrne odvetvie.

Guimarães

Kultúrna stratégia mesta Guimarães, ktoré bolo Európskym hlavným mestom kultúry v roku 2012, bola motivovaná snahou využiť kultúru ako zásadný nástroj pri jeho transformácii z tradičného priemyselného mesta smerom k inovatívnejšiemu modelu mestského rozvoja. V meste Guimarães, ktoré sa nachádza na severe Portugalska žije 150 000 obyvateľov a už od 80. rokov minulého storočia sa prezentuje silnou, jednotnou premyslenou kultúrnou politikou aj vďaka tomu, že historické centrum mesta sa nachádza na zozname svetového dedičstva UNESCO. Sedemdesiat percent obyvateľov regiónu v produktívnom veku pracovalo v textilnom priemysle, až kým sa miestne továrne nezačali sťahovať a hromadne prepúšťať zamestnancov. Hospodárska kríza v rokoch 2008-2009 túto situáciu ešte zhoršila a najmä mladí talentovaní ľudia sa odsťahovali z mesta.

Vďaka modelu mesta, podľa tzv. vzoru “Academy-Lab-Stage” („Akadémia- Laboratórium- Javisko“), sa v Guimarãe podarilo rozvíjať v rámci spoločensko-mestského priestoru nové schopnosti, zručnosti a kapacity. Mesto pozvalo na jeden rok umelcov, ktorí v ňom žili, tvorili a zdielali svoje poznatky (tzv. „academy“ model). Prostredníctvom koprodukcie (tzv. „lab“ model), sa podporili v meste renovácie a premeny nevyužívaných priestorov na nové kultúrno-kreatívne centrá a štúdiá. Mesto zakladalo svoj prístup na participácií a na tzv. „stage“ modely, podľa ktorého je každý obyvateľ a mestský priestor považovaný za kultúrno-kreatívneho aktéra. Mestu sa tak prostredníctvom kultúrno-kreatívnych projektov podarilo zmeniť pohľad svojich obyvateľov na mestský priestor a podporiť jeho obnovu, rozvíjať a budovať nové zručnosti a kompetencie svojich obyvateľov a zároveň posilniť ich občiansku hrdosť a pocit spolupatričnosti.

Kluž

Kultúrna stratégia rumunského mesta Kluž chápala kultúru ako medzisektorový a medzirezortný element rozvoja mesta, spoločenskej transformácie a udržateľnosti. Kluž na nachádza v Trasylvánskej kotline a s počtom obyvateľov 350 000, patrí k jedným z najväčších rumunských miest. Vďaka univerzitám a vysokému počtu študentov, ktorí v ňom žijú a študujú, je Kluž multikultúrne mesto. Podľa ukazovateľa HYPERLINK „https://composite-indicators.jrc.ec.europa.eu/cultural-creative-cities-monitor“kultúrnych a kreatívnych miest má Kluž vysoké skóre kultúrnej vitality. Klužské kultúrne centrum ako mimovládna organizácia vznikla za účelom kandidatúry na Európske hlavné mesto kultúry. Úspech naplnenia kultúrnej stratégie úzko súvisel práve s jej vznikom. Súčasťou pracovného programu Klužského kultúrneho centra boli stovky pracovných stretnutí a diskusií s miestnymi organizáciami, kultúrnymi inštitúciami, samosprávnymi orgánmi, mestskými podnikateľskými klastrami, univerzitami a obyvateľmi. Výsledkom je koalícia zainteresovaných subjektov z rôznych sektorov a oblastí, ktoré spoločne presadzujú verejný záujem mesta.

Kultúra, sociálna inklúzia a súdržnosť

Kultúra, a predovšetkým kultúrne dedičstvo, môže zohrávať významnú úlohu pri budovaní inkluzívnych a súdržných spoločenstiev. Kultúra posilňuje miestnu identitu a vytvára pocit spolupatričnosti. Kultúra pomáha rozvíjať spoločenský kapitál tým, že ľudom pomáha prekonávať spoločenské prekážky a sociálne bariéry a nadväzovať zmysluplné spoločenské väzby. Kultúra môže pomôcť aj pri odstraňovaní príčin nepriateľských postojov voči ľuďom z iného spoločenského či kultúrneho prostredia. Kultúra má taktiež preukázateľný efekt spájania v extrémnych prípadoch, kedy vie prepojiť alebo zmieriť ľudí z odlišných etnických skupín počas trvalého ozbrojeného konfliktu.

Podpora účasti na kultúrnom živote a rozmanitosť kultúrnej ponuky môžu pomôcť oslabiť vplyv faktorov, ktoré vedú k spoločenskej a ekonomickej marginalizácii. Rozmanitosť kultúrnej ponuky je nevyhnutná pre inklúziu rôznych skupín obyvateľstva. Kultúrne služby, ktoré poskytujú kultúrne inštitúcie, ako sú napríklad múzeá, prispievajú k posilneniu sebadôvery a schopností ľudí, ktorí sú z väčšinovej spoločnosti vylúčení z rôznych dôvodov vrátane chudoby, zdravotného stavu, nezamestnanosti, veku, negramotnosti, zdravotného postihnutia a pod. Cielená práca s takýmito skupinami ľudí môže zmeniť ich vnímanie samých seba a zvýšiť ich sebadôveru a motivovať ich k aktívnemu prístupu a k zlepšeniu vlastného života, svojich zručností a schopností. To môže hrať významnú úlohu napr. v prípade predchádzania predčasnému ukončeniu školskej dochádzky či pri prevencii kriminality.

Rôzne formy kreativity dokážu vytvárať spoločenského hodnoty, pretože pomáhajú zvyšovať ľudskú odolnosť. Bezpečné a inšpiratívne miesta pre kultúrny dialóg, pri ktorých sa verejnosť môže zapájať do kultúrneho diania, posilňujú kultúrne povedomie, vnímavosť a akceptáciu, pomáhajú pochopiť kultúrnu rozmanitosť a odstraňovať rozdiely medzi komunitami, navzájom, aj v rámci nich. Divadlo, literatúra či film, ale aj kultúrne inštitúcie nám dávajú príležitosť lepšie pochopiť a vcítiť sa do situácie „iných“.

Rozvoj kreatívnych zručností a umeleckého školstva môže tiež zvýšiť kvalitu vzdelávania a prispieť k posilneniu slobody prejavu. Kultúra je dôležitá pri zlepšovaní vzdelávacích výsledkov vrátane vzdelávania znevýhodnených skupín. Z výskumu vyplýva, že kultúrna participácia dokáže zlepšiť celkové vzdelávacie výsledky, ako aj formálne a neformálne umelecké vzdelanie. Kultúrna participácia môže viesť k rozvoju kritického myslenia, sociálnych a emocionálnych zručností. Okrem toho aktívne zapájanie sa do kultúrneho diania môže byť dôležité z pohľadu zlepšovania motivácie ľudí investovať do svojho intelektuálneho rozvoja a ochoty učiť sa. Prínosné by to mohlo byť napr. pre študentov, ktorí pochádzajú zo sociálne znevýhodneného prostredia. Posilnením sebadôvery ľudí zo sociálne znevýhodneného prostredia môže kultúrna angažovanosť zvýšiť ich proaktívny prístup k okoliu a dať im príležitosť zlepšovať nielen svoje všeobecné schopnosti, ale v niektorých prípadoch získať aj konkrétnejšie profesionálne zručnosti.

Kluž

Skúsenosti z Klužu ukazujú, ako môžu procesy inkluzívnej participácie vytvárať príležitosti na budovanie väzieb a tvorivej spolupráce v rámci komunít. Kultúrna stratégia, ktorú Kluž predložil v rámci svojej kandidatúry na Európske hlavné mesto kultúry, bola vymedzená na základe série pracovných stretnutí a diskusií s miestnymi organizáciami, kultúrnymi inštitúciami, orgánmi samosprávy, mestskými podnikateľskými klastrami, miestnymi univerzitami a občanmi. Pracovná skupina, ktorá mala viac než 80 členov, identifikovala kľúčové strategické problémy KKP v Kluži, na základe ktorých následne definovala strategické priority. Osobné kontakty, ktoré vznikali okolo kultúrneho obsahu, týmto spôsobom posilnili väzby medzi rôznymi cieľovými skupinami. Takýto inkluzívny a participatívny prístup umožnil priamo zapojiť obyvateľov do tvorby stratégie a poskytol stimuly na presadzovanie cieľov so spoločenskou hodnotou a záujmom o aktívne občianstvo. Dôležitú úlohu zohral aj pri posilňovaní ich pocitu sebaúcty a príslušnosti ku komunite.

Lille

Kultúrne zariadenie Maisons Folie v Lille, ktoré bolo otvorené pri príležitosti vymenovania Lille za Európske hlavné mesto kultúry 2004, tvorí bývalý industriálny komplex, ktorý bol prerobený na priestory pre rozvoj kreativity s cieľom propagovať populárnu kultúru. Hlavným princípom je rozmanitosť: tá je zdrojom prepájania medzi odvetviami, medzi umelcami z rôznych prostredí a rôznorodým obecenstvom v mnohotvárnych priestoroch ako divadelné alebo koncertné priestory, výstavne priestory, rezidenčné centrá, konferenčné priestory, priestory pre kreatívne a umelecké workshopy. Prostredníctvom podpory participatívnych projektov dochádza k rozvíjaniu sociálnej súdržnosti.

Guimarães

Jeden z dôležitých konceptov/pilierov – „mesto ako laboratórium“ prispelo k napĺňaniu kultúrnej stratégií mesta a budovania spoločenskej súdržnosti. Vďaka festivalom a kultúrnym podujatiam Guimarães využilo svoje kultúrne dedičstvo na to, aby v miestnej komunite, ktorá sa s odchodom mladých ľudí do väčších miest začínala rozpadať, obnovilo pocit sebauvedomenia a spoločenskej súdržnosti. Vzdelávaním publika a jeho aktívnou participáciou, sa mestu skutočne podarilo posilniť miestne obyvateľstvo. V rámci konceptu „mesto ako laboratórium“ sa mesto zameralo na potrebu spoluprodukovať kultúrne a umelecké podujatia a produkcie v rámci programu Európske hlavné mesto kultúry priamo v Guimarães, v spolupráci s miestnym publikom. Výsledkom bolo, že 95 % z 2 000 podujatí guimarãeskeho kultúrneho programu v rámci projektu EHKM bolo produkovaných lokálne. Prázdne bývalé továrne sa transformovali na kultúrno-kreatívne priestory, ako napríklad nová akadémia dizajnu, krajinársky ateliér, umelecko-architektonické štúdio, či filmový ateliér. Miestni obyvatelia tak dostali príležitosť rozvíjať nové zručnosti a schopnosti a spolupodieľať sa na umeleckej tvorbe.

Súčasťou konceptu „mesto ako javisko“ bola myšlienka, že každé miesto a priestor v meste môže slúžiť na kultúrno-kreatívne účely, vďaka čomu sa konzumácia kultúry a zdieľanie poznatkov stanú menej formálnymi a začlenia sa do uceleného kultúrneho systému, ktorého súčasťou je každý jednotlivec a každé miesto. Napríklad program „Mi casa es tu casa“ priniesol živé koncerty priamo do domov obyvateľov mesta, ktorí sa tak mohli cítiť ako neoddeliteľná súčasť podujatí organizovaných v rámci programu EHMK. Miestni obyvatelia sa okrem toho mohli podieľať na tvorbe programu aj ako účinkujúci. Výsledkom programu „Ďalší hlas pre mňa“ bol záverečný ceremoniál v Guimarães, ktorý bol celý vytvorený a produkovaný v spolupráci s viac než 600 miestnymi obyvateľmi. Na podujatiach v rámci programu Európske hlavné mesto kultúry účinkovalo celkovo viac než 25 000 miestnych obyvateľov. Demokratickú myšlienku, aby mal každý možnosť tvoriť umenie a prístup ku kultúre, vyjadroval aj slogan „Si toho súčasťou“ (“You are part of it”).

Podpora tvorivej produkcie a kultúrne orientovaného podnikania

Lille

Kultúrna stratégia Lille sa zamerala na obnovenie mestských väzieb oživením bývalých industriálnych lokalít mixom kultúrnych, spoločenských a ekonomických zariadení. Napríklad akadémia digitálneho umenia ARTFX School of Digital Art sa nachádza v bývalých industriálnych priestoroch, ktoré boli kompletne redizajnované na nové účely. Kampus bol navrhnutý v úzkej spolupráci s aktérmi z KKP a nachádzajú sa v ňom animačné, herné a filmové štúdiá, ako aj inkubátor pre startupy. Kampus sa nachádza v oblasti La Plaine na hraniciach miest Roubaix a Tourcoing, ktoré sa venujú kreatívnemu priemyslu. V oblasti pôsobí viac než 140 spoločností, inkubátor s 35 startupmi, štyri školy, dve výskumné centrá a celkovo 1 800 ľudí. Táto štvrť je dôkazom toho, ako kultúrne orientovaná stratégia mestskej obnovy v Lille prostredníctvom inkubátorov, kreatívnych laboratórií a kreatívnych centier podporuje podnikanie a tvorbu nových pracovných miest v KKP. Vďaka atraktívnej kultúrnej infraštruktúre a vybudovania si reputácie ako kreatívneho centra sa mestu Lille zároveň podarilo prilákať turistov a zahraničných investorov.

Guimarães

Na boj proti odlivu mladých talentovaných obyvateľov po útlme miestneho textilného priemyslu sa mesto Guimarães rozhodlo realizovať koncept „mesta ako akadémie“. Základnou myšlienkou tohto konceptu bolo, že namiesto toho, aby ho zahraniční umelci počas roka, keď bolo Európskym hlavným mestom kultúry, navštevovali, mesto sa rozhodlo, že im umožní, aby v ňom celý rok žili. Takto sa podarilo posilniť imidž mesta, ako v očiach turistov, tak aj domácich obyvateľov, ktorí ho začali vnímať ako kozmopolitné kreatívne centrum a „akadémiu“, v ktorej sa miestni obyvatelia môžu učiť a rozvíjať. Napríklad, namiesto toho, aby mesto pozývalo orchestre z iných európskych štátov, pozvalo 70 hudobníkov a založili vlastný orchester. Navyše Guimarães namiesto investícií do priestorov, kde sa kultúra a umenie „konzumujú“, nasmeroval investície do budovania priestorov, v ktorých možno tvoriť a produkovať. Za celý rok sa v meste vyprodukovalo viac než 50 filmov, ktorých produkcia zvýšila dopyt po miestnej kvalifikovanej pracovnej sile. Umelci tiež prednášali na miestnej univerzite a na školách, čim sa podarilo iniciovať organický transfer znalostí.

Kultúra, zdravie a blahobyt

Existujú presvedčivé dôkazy o prepojení medzi angažovaním sa v kultúrnom živote a duševnou pohodou a zdravím, čo poskytuje príležitosti na využitie kultúry v prevencii liečby zdravotných problémov. Tieto väzby sú v čoraz väčšej miere predmetom klinického i politického výskumu. Dôkazy nasvedčujú, že účasť na kultúrnom živote pozitívne ovplyvňuje priemernú dĺžku života aj jeho kvalitu, dokonca aj keď zohľadníme také faktory ako príjem, vzdelanie či zdravotný stav. Z tohto pohľadu sú rôzne druhy kultúrneho vyžitia veľkým prínosom, či už ide o hudbu, literatúru, divadlo alebo výtvarné a vizuálne umenie. Napríklad hudba sa v súčasnosti stále vo väčšej miere využíva na terapeutické účely, napríklad ako terapia pri zmierňovaní bolestí.

Vplyv kultúrneho vyžitia na ľudské zdravie a blahobyt si získava stále väčšie uznanie. Svetová zdravotnícka organizácia vo svojom prehľade za rok 2019 identifikovala kľúčovú úlohu umenia pri prevencii chorôb a podpore zdravia, ako aj pri manažovaní a liečbe chorôb počas celého života. V mnohých krajinách prebiehajú experimenty, ktorých cieľom je zistiť, ako kultúrne činnosti dokážu zmierňovať negatívny vplyv neurodegeneratívnych ochorení, napr. Alzheimerovej či Parkinsonovej choroby, na pacientov a zároveň podporiť ich opatrovateľov a rodinných príslušníkov lepšie sa s takouto situáciou vyrovnať. Vo fínskom meste Turku, ktoré bolo Európskym hlavným mestom kultúry v roku 2011, sa realizovali programy typu „kultúra na predpis“. V tomto type programu sa „predpisujú“ kultúrne zážitky (napr. návštevu múzea) ako doplnková terapia. Zdokumentovaná účinnosť aktívneho umeleckého a kultúrneho vyžitia na zlepšenie zdravia a blahobytu starších občanov by sa mohla stať jedným z pilierov nového prístupu k aktívnemu starnutiu, ktorý by prispel k zníženiu miery hospitalizácií a medikamentóznej liečby, ako aj k prevencii a oddialeniu vzniku zdravotných problémov súvisiacich s vekom. Aktívne umelecké a kultúrne vyžitie okrem toho pomáha rozvíjať neurokognitívne a emočné schopnosti detí. Ďalšia podpora týchto typov systematických skúseností, ako aj medzisektorové odborné vzdelávanie s cieľom spojiť kultúrne zručnosti s tými, ktoré súvisia s ošetrovateľskými, medicínskymi alebo sociálnymi službami, môžu pomôcť tento potenciál ďalej rozvíjať.

„Lockdowny“ a sociálna izolácia, ako opatrenia na boj proti šíreniu pandémie ochorenia COVID-19, ešte viac upriamili pozornosť na vplyv umenia a kultúry na fyzické i duševné zdravie ľudí. Tento vzťah otvára nové pohľady na vznikajúce odvetvie „kultúrnej starostlivosti“ (tzv. cultural welfare), ktorý Svetová zdravotnícka organizácia WHO nedávno uznala za novovznikajúci odbor vedeckého a politického výskumu. Je to príležitosť na tvorbu inovatívnych politík verejného zdravotníctva, ako napr. aktívne starnutie, podpora zdravia, boj proti izolácii, rozvoj zdravia podporou zdravých návykov a mnohé ďalšie oblasti klinického výskumu. Zároveň je to nová príležitosť zúročiť úlohu umenia a kultúry v prevencii a liečbe ochorení počas celého života, pričom prispieva k tvorbe riešení pre systémy zdravotnej a sociálnej starostlivosti, napríklad prostredníctvom zníženia počtu hospitalizácií či medikamentóznej liečby.

—————————————————————————————————————————

Vypracovala Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD).

Projekt bol podporený z mechanizmu Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR pre spoluprácu SR a OECD.

—————————————————————————————————————————

Zdroje z ktorých text vychádzal:

OECD/ICOM (2019), „Culture and local development: maximising the impact: A guide for local governments, communities and museums“, OECD Local Economic and Employment Development (LEED) Papers, č. 2019/07, OECD Publishing, Paríž, https://doi.org/10.1787/9a855be5-en

Zukin, S. and Braslow, L. (2011), „The life cycle of New York’s creative districts: Reflections on the unanticipated consequences of unplanned cultural zones“, City, Culture and Society, zväzok 2., vydanie 3., str. 131-140, https://doi.org/10.1016/j.ccs.2011.06.003

UNESCO-World Bank (2018), Culture in city reconstruction and recovery: position paper

Guhn, S.D. Emerson, & P. Gouzouasis (2020). „A population-level analysis of associations between school music participation and academic achievement“, Journal of Educational Psychology, zv.112/2, str. 308-328

Winner, E., T. Goldstein and S. Vincent-Lancrin (2013), Art for Art’s Sake?: The Impact of Arts Education, Educational Research and Innovation, OECD Publishing, Paríž, https://doi.org/10.1787/9789264180789-en

Fancourt, D. & Finn, S., Health Evidence Network Synthesis Report 67. What is the evidence on the role of the arts in improving health and well-being? A scoping review, Regionálny úrad WHO pre Európu, Kodaň. https://apps.who.int/iris/bitstream/handle/10665/329834/9789289054553-eng.pdf

Pereira A.P.S. et al (2019), „Music therapy and dance as gait rehabilitation in patients with Parkinson disease: A review of evidence“, Journal of Geriatric Psychiatry and Neurology, zv. 32, str. 49-56; Osman S.E., V. Tischler, & J. Schneider (2016), „‘Singing for the brain’: A qualitative study exploring the health and well-being benefits of singing for people with dementia and their carers“, Dementia, zv. 15, str. 1326-1339

Fancourt & Finn (2019); Jacobsen, S.L., H. N. Lund & R.L. Bertelsen (2018), „Music as an integral part of ‘Culture by prescription’“, in Music and Public Health, Springer, Cham, https://doi.org/10.1007/978-3-319-76240-1_13