Hudba

Hudobný život na Slovensku bol vždy veľmi čulý, bez ohľadu na pohnuté politické a spoločenské pomery na území krajiny. Jeho inštitucionalizácia v modernom ponímaní sa začala v plnom rozsahu až po 2. svetovej vojne s výnimkou operného súboru Slovenského národného divadla a rozhlasového orchestra. Najstaršími symfonickými orchestrami na Slovensku sú Symfonický orchester Slovenského rozhlasu (1929) a rozšírený orchester Opery Slovenského národného divadla, ktorý pôsobil na koncertnom pódiu medzi dvoma svetovými vojnami pod názvom Bratislavský symfonický orchester.

Pre oblasť hudobnej kultúry bolo najdôležitejším krokom založenie Slovenskej filharmónie. V tomto období (1948 – 1949) vznikla v Bratislave aj Vysoká škola múzických umení s dvoma fakultami a v oblasti hudobného folklóru dva profesionálne súbory: Slovenský ľudový umelecký kolektív (SĽUK) a Lúčnica – ako snaha uchovať a tvorivo rozvíjať mimoriadne bohatstvo folklórneho prejavu nášho národa.

Slovenská filharmónia, pôvodne štátny symfonický orchester so svojím prevádzkovým aparátom, sa postupne rozšírila na rozsiahlu inštitúciu zastrešujúcu popri orchestri Slovenská filharmónia aj Slovenský filharmonický zbor, najvýznamnejšie koncertné profesionálne vokálne teleso na Slovensku, a Slovenský komorný orchester. Slovenská filharmónia je organizátorom nášho najväčšieho medzinárodného hudobného festivalu Bratislavské hudobné slávnosti a Medzinárodnej klavírnej súťaže Johanna Nepomuka Hummela. Slovenská filharmónia je svojou kvalitou i rozsahom činnosti najvýznamnejšou hudobnou inštitúciou na Slovensku. Sídli v Bratislave – v historickej budove Reduty, ktorá je národnou kultúrnou pamiatkou.

S 20-ročným odstupom vznikla roku 1968 Štátna filharmónia Košice, ktorá sídli v košickom Dome umenia a na východe krajiny spĺňa podobné úlohy ako Slovenská filharmónia v Bratislave. V sedemdesiatych rokoch minulého storočia sa sieť hudobných inštitúcií na Slovensku rozrástla o Štátny komorný orchester Žilina (založený v roku 1974, sídli v žilinskom Dome umenia Fatra), čím sa umožnil vznik a rozvoj pravidelného koncertného života aj na strednom a severnom Slovensku. Rad inštitucionálne pôsobiacich symfonických, resp. veľkých komorných orchestrov dopĺňajú orchestre operných a baletných súborov divadiel v Bratislave, Banskej Bystrici a v Košiciach, ktoré sa popri hlavnej činnosti venujú aj uvádzaniu diel symfonickej tvorby. Kruh telies tohto druhu uzatvára Cappella Istropolitana, komorný orchester hlavného mesta Bratislavy, a súbory venujúce sa programovo interpretácii starej hudby Musica Aeterna či Solamente Naturali – pôsobiace v neštátnej sfére.

K veľkým inštitucionálne pôsobiacim zborovým telesám patrí popri Slovenskom filharmonickom zbore aj Spevácky zbor mesta Bratislavy, pôsobiaci pri Bratislavskom kultúrnom a  informačnom stredisku, a Spevácky zbor Lúčnice, ktorý pôsobí vo vyššie spomenutom Umeleckom súbore Lúčnica. Vyspelé amatérske zborové umenie na Slovensku dokumentuje množstvo ďalších odborne vedených speváckych zborov rôzneho dramaturgického zamerania (napríklad cirkevné, komorné, folklórne) a rozmanitého svojím zložením (detské a mládežnícke zbory, akademické, ženské, mužské, zmiešané, učiteľské a pod.).

Od roku 1997 ako odborné koncepčné pracovisko pre oblasť hudobnej kultúry pôsobí Hudobné centrum, organizácia v pôsobnosti Ministerstva kultúry SR. Hudobné centrum popri vlastných koncertných aktivitách – okrem iného je organizátorom Medzinárodného festivalu súčasnej hudby MELOS-ÉTOS a festivalu Allegretto Žilina – plní úlohy v oblasti dokumentácie a budovania databáz, vyvíja vlastnú edičnú periodickú aj neperiodickú činnosť a smerom navonok slúži ako propagačno-servisné pracovisko s verejnou hudobnou študovňou.