Medzinárodný program UNESCO “ Pamäť sveta“

V celosvetovom meradle množstvo dokumentov zaniká v dôsledku prirodzeného starnutia, negatívnych vplyvov prostredia, prírodných katastrof i vojen, fyzického opotrebovania, ale aj nedostatočných podmienok uloženia, ochrany a konzervovania.

Vychádzajúc zo základných princípov svojho poslania a uvedomujúc si zodpovednosť za stav a situáciu v oblasti svetového dokumentárneho bohatstva a dedičstva, UNESCO v roku 1993 na svojej 27. generálnej konferencii schválilo a začalo rozvíjať medzinárodný program Pamäť sveta.

Medzi jeho hlavné ciele patrí:

• nový prístup k záchrane, uchovaniu, rekonštrukcii, ochrane a spracovaniu ohrozeného svetového dokumentárneho dedičstva,
• zabezpečenie optimálnych podmienok jeho bezpečnosti, uloženia, konzervovania a reštaurovania,
• vytvorenie podmienok na demokratizáciu a uľahčenie prístupov k nemu a čo najširšie poskytovanie informácií o ňom,
• zavádzanie moderných digitálnych technológií, dokumentácia, spracovanie a sprístupňovanie dokumentárneho dedičstva na médiách vysokej kvality, špeciálne na CD ROM,
• vytvorenie optimálnych podmienok na ich produkciu, celosvetovú rozšírenosť a dostupnosť a
• iniciovanie kampaní a podporných aktivít smerujúcich k tvorbe finančných zdrojov na podporu projektov a ich praktickú realizáciu.

Pamäť sveta je pokusom o uplatnenie kvalitatívne nového prístupu k ochrane a sprístupneniu ohrozeného dokumentárneho dedičstva na CD ROM. Zároveň je jedinečnou príležitosťou prezentovať svetovej kultúrnej verejnosti najvzácnejšie národné pamiatky, doklady presahujúce svojou kultúrno-historickou a umeleckou hodnotou hranice štátov.

Na základe iniciatívy Slovenskej komisie pre UNESCO, Ministerstva kultúry SR, Slovenskej národnej knižnice v Martine, Univerzitnej knižnice v Bratislave, Slovenského národného archívu a ďalších inštitúcií sa 13. 2. 1996 ustanovil Slovenský výbor pre medzinárodný program Pamäť sveta, zložený z popredných odborníkov z oblasti archívnictva, knihovníctva, ochrany dokumentárneho dedičstva, informatiky, zo zástupcov Slovenskej akadémie vied a ďalších inštitúcií. Vláda Slovenskej republiky na svojom zasadnutí 2. 2. 2000 prijala uznesenie č. 68/2000, ktorým zaradila medzinárodný program UNECO Pamäť sveta do programov UNESCO v Slovenskej republike a tým vytvorila podmienky na efektívnu činnosť Slovenského výboru pre program Pamäť sveta a zabezpečila podobné predpoklady na realizáciu tohto programu, ako majú ostatné medzivládne programy UNESCO u nás.

Poslaním výboru je aktívne sa podieľať na realizácii tohto programu UNESCO, pripravovať a realizovať projekty na sprístupnenie prostredníctvom CD ROM unikátnych diel slovenského dokumentárneho dedičstva, ktoré vedecká obec pokladá za nedeliteľnú súčasť svetového kultúrneho dedičstva.

Výbor navrhol na základe prísne stanovených výberových kritérií UNESCO po vyplnení nominačného formulára do svetového registra Pamäte sveta UNESCO zatiaľ dva projekty. Na základe rozhodnutia Medzinárodného poradného výboru pre program Pamäť sveta, konanom v Taškente v septembri 1997, zaradil generálny riaditeľ UNESCO pán Frederico Mayor v novembri 1997 príslušné projekty do Svetového registra Pamäte sveta.

Prvým z nich je spoločný projekt Slovenskej národnej knižnice v Martine a Slovenského národného archívu Iluminované kódexy knižnice Bratislavskej kapituly. Knižnica Bratislavskej kapituly, uložená v Slovenskom národnom archíve, predstavuje v kontexte písomného kultúrneho dedičstva Slovenska jedinečný fenomén svojím rozsahom (viac ako 3 000 zväzkov), starobylosťou (knižné diela od 12. do 19. storočia) i obsahom dobovej profánnej a náboženskej literatúry. Táto knižnica obsahuje aj najrozšírenejší, najucelenejší a historicky i umelecky najvzácnejší súbor stredovekých rukopisných knižných diel na Slovensku. Súbor umožňuje sledovať vývoj knižnej kultúry a stredovekej Bratislavy z mnohých aspektov a v širších európskych súvislostiach. Z obsahového a typologického hľadiska ide o liturgické knihy (antifonáre, misály a psaltériá), rozsiahly komplex teologickej spisby, diela z oblasti kanonického a svetového práva i profánne literárne druhy (slovníky, jazykové glosáre, encyklopédie). V prvej fáze realizácie projektu sa digitálne spracoval Bratislavský antifonár – tzv. Haanov kódex, ktorý utvoril základ pre digitálnu edíciu slovenskej proveniencie, ktorá by umožnila medzinárodnú prezentáciu tohto dokumentárneho bohatstva v rámci celosvetovej kultúrnej a informačnej výmeny.

Druhým projektom je výber z fondov arabských, perzských a tureckých kníh sarajevského zberateľa Safveta bega Bašagiča, ktoré sú uložené v Univerzitnej knižnici v Bratislave. Táto zbierka okrem bežných prác, štandardných vedeckých kníh alebo krásnej literatúry obsahuje aj diela mimoriadnej kvality, ktoré majú význam pre históriu svetovej, najmä islamskej kultúry, iné sú vzácnym prameňom pre históriu a kultúru Bosny. V prvej etape sa počíta s digitalizáciou rukopisu Al-Farabiho (r. 950) Kitab fi´l-mantig, prepísaného r. 1704. Rukopis obsahuje súbor jeho prác o logike, z ktorého mnohé state ešte neboli publikované. Prezentáciou rukopisu na CD ROM by sa prvý raz kompletne publikoval najväčší súbor práv Al-Farabiho a takto by sa sprístupnil aj na ďalšie vedecké bádanie.

Proces digitálneho počítačového spracovania dokumentárneho dedičstva, ktoré Slovenský výbor pre program UNESCO Pamäť sveta plánuje postupne realizovať, je vysoko finančne náročný na vybudovanie a technické vybavenie digitalizačného pracoviska pri Slovenskej národnej knižnici v Martine. Preto sa v súčasnej finančnej situácií realizujú projekty programu externe.

Okrem projektov diel domácej proveniencie sa počíta aj s digitalizáciou a vydávaním vzácnych a významných slovacík nachádzajúcich sa mimo územia Slovenskej republiky (predovšetkým v Maďarsku, Rumunsku a pod.).